Íránská válka kupodivu sjednocuje křesťany a muslimy: Když muslimové plakali pro křesťana. Křesťanský civilista. Zabit při cizím úderem poblíž svého domova. Pohřben svými muslimskými sousedy. Tohle je Írán, který vám neukážou. V zemi, kterou svět nazývá rozdělenou podle náboženství, odnesli muslimové svého křesťanského bratra na jeho poslední odpočinek. Ne kvůli politice. Ne kvůli propagandě. Protože takoví jsou. Natočili jsme jeho vzpomínkovou bohoslužbu – smutek, jednotu, sdílenou lidskost. Toto video není o válce. Jde o to, co přežije válku: víra, důstojnost a pouta, která žádná bomba nezlomí.
Ó Králi slávy, Pane Ježíši Kriste, koruno všech, kdož v tebe doufají, tebe následují, za tebe bojují, pro tebe žijí, v tobě zůstávají! Kdo tě určil k tak hořkému poutu zahanbení? Hle, zahanbení halí tvou hlavu a milovanou tvář. Zvrhlé a odporné pokolení ti přináší posměšnou poctu v podobě koruny, avšak hroty trnů zápasí v tobě bolest a zahanbení. Nevím, co více bolí. Koruna přináší výsměch, trny bodají. Vyjděte, Sionské dcery, a vizte krále Šalomouna s korunou, kterou ho korunovala matka v den zasnoubení a v den radosti jeho srdce! Kterákoliv duše vyznává, že jest dcerou Sionskou, to jest dcerou církve, nechť vyjde od světských starostí a neužitečných myšlenek a nechť pohlíží v hlubokém rozjímání na krále Šalomouna, to jest na Ježíše Krista, jenž jest náš pokoj, jenž ruší nepřátelství a obnovuje přátelství mezi Bohem a člověkem. Viz jej, šťastná duše, s korunou na hlavě, kterou jej korunovala jeho matka, totiž synagoga, judský lid. Ó bídná matko! Čím …Viac
Učedníci Cesty tak žijí. Je to způsob života, který je nepřátelský vůči tomuto světu. Proto byli následovníci Krista tvrdě pronásledování, jako nepřátelé říše. Proto římský císař Konstantin vymyslel ďábelský plán, nechal Ježíšovo učení přizpůsobit potřebám římské říše. Výsledkem je římský spolek, ve kterém není po tom, co výše napsal Ladislav Zelinka, ani stopa. V římském spolku je každý sám za sebe a jeden druhého nenávidí.
Pane daj, aby sme tajomstvá Tela a Krvi Tvojej tak ctili, že by sme účinky vykúpenia Tvojho stále v sebe cítili V Lazarovom dome v Betánii, Ježiš ďakuje za všetko Marte i Márii. Poslednú noc u nich zostal, by poďakoval za všetko čo od nich dostal. Aké ťažké bolo toto Ježišovo lúčenie, keď čakalo ho také kruté mučenie. Svojou obetou chcel by sme sa naučili, ak na nás príde rad, aby sme sa odvďačili. Do Jeruzalema Mesiáš vchádza na mláďati oslice, zástupy plášte kladú pred Kráľa na svoje ulice. Uverili zástupu, čo videl Lazarovo vzkriesenie, a tak hosana volajú Kráľovi, čo urobil toto znamenie. Na štvrtý deň v Egypte Izraeliti baránka zabili, by veraje a vrchný prah dverí jeho krvou značili. Aj Baránkovi Božiemu najprv „hosana“ volajú, no na štvrtý deň už smrť na kríži mu želajú. Od „hosana“ k „ukrižuj ho“ prešla krátka doba, tak rýchlo srdce človeka sa mení, ak zachváti ho zloba. A tak veľkňazi okrem Ježiša aj vzkrieseného Lazara chcú zabiť, by odradili Židov v …Viac
Kristove rany neboli náhodné. Každá veľká rana, ktorú utrpel na kríži, zodpovedá najhlbším hriechom, ktoré sužujú ľudstvo od pádu – tým istým hriechom, pred ktorými nás proroci varovali a Cirkev nás vyzýva k pokániu dodnes. Bičovanie – Jeho telo roztrhané nespočetnými ranami – odčiňuje žiadostivosť, naše opakované priestupky proti dôstojnosti tela a otroctvo našich vášní. Tŕňová koruna – prerážajúca Jeho posvätnú hlavu – odčiňuje pýchu, koreň všetkého hriechu, ktorý nás povyšuje nad Boha a ostatných. Rany na Jeho pleciach, kolenách a nohách – z nosenia ťažkého kríža a pádu pod jeho váhou – odčiňujú nespravodlivosť, bremená, ktoré sebecky kladieme na iných útlakom, ľahostajnosťou alebo chamtivosťou. Klince v Jeho rukách a nohách – pripútavajúce Ho na kríž – odčiňujú neposlušnosť, našu tvrdohlavú vzburu proti Božej vôli a skutočnú slobodu, ktorú nachádzame iba v odovzdaní sa Jemu. Kopija v Jeho boku – prenikajúca Jeho srdce po tom, čo už zomrel – …Viac
"Poškodili sme liturgiu," povedal kardinál Robert Sarah vo videorozhovore pre Le Figaro Idées (2. apríla). "Je príliš hlučná. Príliš hlučná. Akoby sme oslavovali sami seba." Varoval pred zredukovaním bohoslužby na obyčajnú "družnosť" a zdôraznil, že triezvejšia liturgia oslavuje Božiu veľkosť. Kardinál Sarah tiež povedal: "Dnes prakticky nikdy nehovoríme o spáse" a upozornil, že "ak Cirkev nehovorí o duši a o tom, čo sa s ňou stane po smrti, potom zlyháva vo svojom poslaní".
«L’Église a abimé la liturgie de la messe. Elle est trop bruyante ! C’est comme si on se célébrait nous-même. C’est devenu un moment convivial, alors que nous sommes là pour adorer Dieu, il faut une liturgie qui adore Dieu. On ne parle plus du salut et de l’âme !», se désole le cardinal Robert Sarah dans Le Club Le Figaro
Celá země je jen čekárnou na Věčnost. Děláme v každém okamžiku svého života to, co bychom dělat měli? Milujeme podle Božích přikázání? Řídíme se příkladem Krista? Musíme vždy myslet na to: „Jak bych se choval, kdyby tu byl Kristus, viditelný, blízko nás, všude a za všech okolností?“Toto by měla být cesta našeho života. Když člověk, žije minulostí, je to to samé, jako kdyby byl mrtvý. Naivní je každý, kdo žije budoucností,ve svých fantaziích a představách, protože budoucnost, ta připadá výlučně Bohu. Kristova radost, se nachází jedině v přítomnosti, ve věčné Boží přítomnosti. Jsou zapotřebí jen tři věci. První: Láska. Druhá: Láska. Třetí: Láska. Gabriela (Papagiannis) (♰ 1992), řecká pravoslavná církev 15. / 28. března, si připomínáme její památku zdroj: fb Pravoslavný křesťan
Nedovol, aby tvá vůle byla vedena tvými touhami, ale nechť je vždy zajedno s Boží vůlí. Vždy měj na paměti to, že nestačí jen toužit po tom, co je Bohu milé, ale člověk musí Bohu sloužit s čistým srdcem, bez touhy potěšit sám sebe. Aby v tom člověk uspěl, musí vydržet strašlivý zápas se svou vlastní přirozeností, strašlivější, než dosud zažil. Naše přirozenost je totiž tak sebestředná a tak sama sobě nakloněna, že ve všech, i v těch nejlepších a nejduchovnějších skutcích, je připravena uspokojovat sama sebe, a tím se živit neznatelně a chtivě. Ctihodný Nikodém Svatohorec (♰ 1809) - Srdce čisté stvoř ve mně, Bože, a ducha pravého obnov v nitru mém. Žalm 51, 12
Tak sa zdokonalil v bohumilom živote, že modlitbou liečil aj tie najťažšie choroby. Ale nepriateľ ľudského rodu na neho privádzal silné pokušenia. Tak k nemu raz nejakí posmievači poslali smilnú ženu. Pretvarovala sa pred ním a plakala, ale v skutočnosti ho zvádzala na hriech. Keď Jakub videl, že padne do hriechu, vložil svoju ľavú ruku do ohňa a držal ju tam dovtedy, pokiaľ celá neohorela. Keď to tá žena uvidela, naplnila sa strachom a úžasom, kajala sa a napravila svoj život. No v inom prípade neodolal pokušeniu, ale padol do hriechu s jedným dievčaťom, ktoré k nemu jej rodičia priviedli ako bláznivú, aby ju uzdravil. On ju naozaj uzdravil, ale potom s ňou zhrešil a aby zakryl hriech, zabil ju a hodil do rieky. Ako obyčajne: od smilstva k vražde nie je ďaleko. Desať rokov potom Jakub strávil ako kajúcnik, žijúc v jednom hrobe. Odpustenie Boha spoznal tak, že raz po jeho modlitbe začalo pršať v čase veľkého sucha, z ktorého trpeli ľudia i dobytok. Hľa, to je príklad podobný …Viac
Hľa, to je príklad podobný Dávidovmu, aký je zlý démon zákerný; ako z Božieho dopustenia môže vyvrátiť najväčších duchovných velikánov a ako opäť úprimným kajúcnikom Boh Svojou milosrdnosťou odpúšťa aj najťažšie hriechy a netrestá ich, keď sa oni sami trestajú.
Presne tak, ludia obdarení charizmami a obkolesení slávou ludu sú viac pokušaní a nie jeden podlahne tomuto vplyvu. Aj kráľ Šaul (predchodca Davida) mal podobný problem, lenže nie s ludskou sexualitou, ale v udržaní sa pri moci i za cenu okultizmu (veštica).
V živote existuju extremy: nevzdať sa funkcie aj ked to Boh požauje a prenechať funkciu proti Božej vôle.
Maria Valtorta 609. 28 ... Kým na Kalvárii si všetko zachováva tento tragický vzhľad, ja sa pripájam k Jozefovi a Nikodémovi, ktorí zostupujú skratkou, aby to vykonali čo najskôr. Sú takmer dolu, keď sa stretnú s Gamalielom. Gamaliel je strapatý, bez pokrývky hlavy, bez plášťa, nádherný oblek má špinavý od hliny a podriapaný od kríkov. Gamaliel, ktorý beží hore a pritom ťažko dýcha, s rukami vo svojich riedkych a veľmi prešedivených vlasoch staršieho muža. Prehovoria spolu bez zastavenia. „Gamaliel! Ty?" „Ty, Jozef? Opúšťaš ho?" „Ja nie. Ale ako to, že si tu? A takto... ?" „Hrozné veci! Bol som v chráme! Znamenie! Chrám je celý rozvrátený! Purpurová opona visí roztrhnutá! Svätyňa Svätých je odhalená! Padla na nás kliatba!" Vyhŕkol to a ďalej bežal na vrch ako pomätený dôkazom. Tí dvaja hľadia za ním... pozrú na seba... a spoločne vyrieknu: „,Tieto kamene sa budú triasť pri mojom poslednom slove!' On mu to sľúbil....!“ 29 Rozbehnú sa ešte rýchlejšie do mesta. Po poliach,…Viac
Synodalita v praxi: Počas liturgie na Zelený štvrtok biskup Michael Martin z Charlotte v Severnej Karolíne delegoval rituál umývania nôh na laikov. Eucharistia sa konala v kostole jezuitov. Biskup Martin sa sám zúčastnil na obrade, ale dovolil aj členom laikov vykonať veľkú časť nepovinného mandátu.
Brian Williams on Twitter: Meanwhile in Charlotte, Bishop Martin delegated the washing of feet on Holy Thursday to lay men and women. +Martin did participate to some degree, but at this Jesuit parish where he chose to celebrate Holy Thursday, the laity assumed the role of the clergy for much of the (optional) mandatum.
Františkán páter Francesco Patton napísal meditácie pre dnešnú krížovú cestu v rímskom Koloseu s pápežom Levom XIV. Páter Patton pôsobil ako kustód Svätej zeme v rokoch 2016 až 2025. Pre VaticanNews.va 1. apríla povedal, že inšpirácia pochádza zo "súčasnej reality" a že meditácie majú inšpirovať k politickej "zmene". Vatikánsky tlačový úrad dnes zverejnil text. Via Crucis, ktorá je tradične kajúcou a kontemplatívnou pobožnosťou, je tu znovu použitá ako prostriedok na súčasnú spoločensko-politickú reflexiu. Text prechádza od umučenia Krista k vojne, utečencom, obchodovaniu s ľuďmi, sledovaniu, deportáciám, médiám, ekonomike, väzniciam, rukojemníkom a potláčaniu protestov. Výrazne však chýbajú potraty, eutanázia a rodová ideológia. Jedna z aklamácií znie:"Za migrantov, vysídlencov a utečencov: Uteš nás, Matka." V prvej stanici meditácie sa hovorí o politickej a ekonomickej moci "začať alebo ukončiť vojnu... o moci použiť ekonomiku na utláčanie ľudí alebo na ich …Viac
Spirituálna poradkyňa Trumpa sa verejne antikresťansky rúha, forsíruje vraždenie USA v Iráne???, rozkazuje okamžité potratenie satansky počatých detí?! , nadšená za genocídu v Gaze?!?, Inde ju vidíme , ako robí rozhovor s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom, ktorého Medzinárodný trestný súd obžaloval z vojnových zločinov, a vyhlásila, že je „veľmi poctená“, že môže sedieť s „Božím vyvoleným pre všetkých“, biskup Barron sa modlí ku akému bohu??? čo na to 1. americký pápež?
Anna Katarína videla Ježiša kráčať ulicami Jeruzalema, zlomeného bičovaním a bezsennými nocami. Kríž, ktorý niesol, bol nesmierne ťažký a drsný. Každý pád mu znovu otváral rany. Na ceste stretol svoju Matku a v ich tichom pohľade sa odohrávalo viac než v slovách. Svätá Veronika mu podala šatku, na ktorej sa Ježišova tvár zázračne otlačila. Scéna na Golgote bola surová. Vojaci naťahovali Ježišove ruky a nohy k vopred pripraveným otvorom na kríži, čím mu spôsobovali hrozné bolesti. Vedľa neho viseli dvaja lotri – Dismas bol obklopený svetlom milosti, zatiaľ čo druhý zostal v tme. Počas troch hodín, keď Ježiš visel na kríži, sa nebesia zatiahli tmou. Bojoval nielen so smrťou, ale aj s váhou hriechov celého sveta a útokmi temných síl. Každé jeho posledné slovo sa stalo duchovným zákonom pre ľudstvo. Keď Ježiš skonal, zem sa otrasla a chrámová opona sa roztrhla odvrchu až naspodok – bol to koniec Starého zákona a začiatok priameho prístupu k Bohu. Aj príroda smútila a zvieratá …Viac
HAMNET / CZ titulky Keď večne hladný domáci učiteľ William Shakespeare (Paul Mescal) spozná divokú a slobodomyseľnú Agnes (Jessie Buckley), zrodí sa medzi nimi príslovečná, hlboká láska, spečatená narodením troch deti. Nakoľko musel živiť rodinu a zároveň uspokojovať svoj dramatický talent, trávil William väčšinu času v Londýne, kde nasledoval svoj sen. Zatiaľ čo Agnes sa na zdanlivo idylickom anglickom vidieku snaží zabezpečiť domácnosť a všetky tri deti – dve dcéry a syna Hamneta, ktorý túži kráčať v otcových šľapajach. Nešťastie však nechodí po horách, ale po ľuďoch, a v Anglicku za vlády kráľovnej Alžbety I. to platilo obzvlášť. Keď rodinu postihne nevýslovná tragédia, otrasie to aj zdanlivo nezničiteľným vzťahom medzi Williamom a Agnes. V temnote a zúfalstve sa Shakespeare vybičuje k napísaniu svojho vrcholného diela, tragédie o Hamletovi. Svetu tým daruje nezabudnuteľný príbeh a sebe aj svojej žene liek na žiaľ a trápenie.